Nikdy by som si nebola pomyslela, že táto stará, tmavá a časom ošúchaná izba sa jedného dňa stane mojím obľúbeným kútom domu.
Napriek našim obmedzeným zdrojom sa nám s manželom podarilo vdýchnuť našej kuchyni nový život.
Vďaka tvrdej práci, trpezlivosti a jednoduchým, ale účinným nápadom sa nám podarilo vytvoriť svetlý, útulný a – čo je najdôležitejšie – reflexný priestor.
Keď sa pozerám na fotografie z toho obdobia, stále ma premáhajú emócie. Je to, akoby sa na seba prekrývali dva odlišné svety.
Náš príklad dokazuje, že na premenu miestnosti nepotrebujete majetok ani profesionálov – túžba a vynaliezavosť dokážu zázraky.
Všetko sa to začalo dňom, keď sme dostali kľúče od rodičovského domu môjho manžela, ktorý zdedil po starých rodičoch.
Dom bol plný spomienok, ale časom citeľne utrpel.
Každá miestnosť rozprávala svoj vlastný príbeh, o minulosti aj o rozklade. Nebolo možné úplne zrekonštruovať všetko naraz; bolo potrebné si vybrať.
Rozhodli sme sa investovať do najživšieho miesta v dome – kuchyne. Do tej miestnosti, kde znie smiech, kde zdieľame chvíle, kde začína a končí deň.
Nemohli sme si dovoliť dizajnéra, tak sme si všetko vymysleli sami.
Postupne sme našli cenovo dostupný, ale súdržný nábytok, vybrali sme kuchyňu v béžových tónoch, ktoré prinášali jemnosť a svetlo, a rozumne sme vyberali spotrebiče: praktický plynový sporák, veľký rohový drez a priestrannú bielu chladničku.
Aby sme ušetrili miesto, umiestnili sme digestor do nástennej skrinky nad sporák.
Podlaha je položená pieskovými dlaždicami – ľahko sa udržiavajú a pôsobia útulne.
Zamilovala som si pôvodný luster, ktorý teraz jemne osvetľuje celú miestnosť.
K stene sme umiestnili drevený stôl so stoličkami – ideálne na každodenné stolovanie.
Na druhej stene sú biele police, kde ukladáme nádoby, rastliny a malé poklady nášho každodenného života.
Dnes táto kuchyňa nie je len miestom na varenie. Je to priestor života, tepla a jednoduchosti. Každý prvok je premyslený s láskou – a možno práve to robí celý rozdiel.
