Jeho dlhé, rozpustené vlasy boli viac než len účes – stali sa súčasťou jeho identity. Husté a kaskádovito splývajúce až po ramená si ich ľudia okamžite spájali s ním. Mnohí predpokladali, že sa s nimi nikdy nerozlúči.
Ale bez toho, aby to niekomu povedal, potichu urobil rozhodnutie.
Neskoro v jednu noc vošiel do holičstva a požiadal, aby mu to všetko dali dole. Žiadne upozornenie. Žiadne postupné zastrihávanie. Žiadne vrstvy. Proste – preč.
Holič zaváhal a spýtal sa: „Ste si istý?“
Prikývol. Bol.
Keď prvé pramene spadli na zem, zdalo sa to neskutočné. Roky rastu zmizli v priebehu niekoľkých minút. S každým bzučaním strojčeka sa celý jeho obraz menil. Vyzeral úplne ako niekto iný.
Kým bol ostrihaný, musel sa dokonca aj on dvakrát pozrieť do zrkadla. Jeho oči sa zdali byť ostrejšie, čeľusť výraznejšia a celá jeho prítomnosť sa zmenila.
Keď vyšiel von, ľudia naňho zízali. Niektorí boli ohromení. Iní ho ani nespoznali. Ale prvýkrát po dlhom čase sa cítil ľahší – emocionálne aj fyzicky.
