Dvadsaťročný Andrew Anchor pracuje v rodinnej reštaurácii, ktorá funguje od roku 1979. Po tom, čo jeho otec minulý rok zomrel na rakovinu, Andrew – ktorý má Downov syndróm – hrdo vstúpil do reštaurácií, aby si uctil jeho odkaz a zabezpečil prosperitu podniku.
„Rád pracujem v recepcii, ako to kedysi robil môj otec. Poznal mená všetkých a teraz ich poznam aj ja,“ povedal Andrew pre Today . Milovali ho zákazníci aj personál a rýchlo sa stal dôležitou súčasťou úspechu reštaurácie.
Preto všetkých ohromilo, keď bola miestnemu zdravotníckemu úradu podaná anonymná sťažnosť, v ktorej sa tvrdilo, že v kuchyni sa nachádza „neoprávnená osoba“. Osobou, o ktorej hovorili, bol Andrew.
Správa rodinu zlomila – ale Andrewov starší brat Alex sa nehodlal mlčať. Na Facebooku sa zastal svojho brata a zdieľal dojímavý príspevok, ktorý na internete zarezonoval. Správa explodovala podporou, získala viac ako 70 000 lajkov a 20 000 zdieľaní, ktoré si môžete prečítať nižšie:
„Odkedy môj otec zomrel, môj mladší brat pracuje deň čo deň v Ankar’s Hoagies, aby zabezpečil, že odkaz môjho otca bude naďalej silný. Od vítania zákazníkov cez upratovanie jedálne až po prácu s grilom, Andrew neúnavne pracuje na tom, aby bol náš podnik úspešný – a všetko robí s úsmevom na tvári.“
Keď som sa dozvedel, že niekto mal tú drzosť podať oznámenie miestnemu hygienikovi kvôli dospelému s Downovým syndrómom, ktorý sa nachádzal v kuchyni reštaurácie, v ktorej nielenže pracuje, ale ktorú aj vlastní, bol som ohromený.“
„Vrie mi krv v žilách z toho, že na tomto svete existujú ľudia, ktorí nemajú v srdci ani štipku láskavosti, aby si vážili, aký je to úžasný človek. Skutočnosť, že na tomto svete existujú ľudia, ktorí považujú ľudí so zdravotným postihnutím za menejcenných, ma znechucuje.“
Niekedy si sadnem a žasnem nad Andrewovou schopnosťou milovať všetkých… dokonca aj ľudí, ktorí si jeho láskavosť nezaslúžia. Nepozná nenávisť. Keby ľudia, ktorí sa neustále vysmievajú ľuďom s postihnutím, mali čo i len polovicu Andrewovej schopnosti milovať VŠETKÝCH, tento svet by bol lepším miestom.
Vyzývam každého, kto toto číta, aby si na chvíľu odložil všetky rozdiely bokom. Či už ide o schopnosti, rasu, sexuálnu orientáciu, náboženstvo alebo čokoľvek – skúste odložiť svoje rozdiely bokom a milujte sa navzájom. Verte mi, svet by bol oveľa lepším miestom, keby každý mal Andrewove schopnosti.“
„On nie je ten postihnutý, my sme.“
Ľúbim ťa, dieťa.“
Keď inšpektori konečne dorazili, nenašli vôbec nič zlé a odišli bez toho, aby podnikli kroky. Andrew naďalej pracuje v reštaurácii – a vďaka láske, ktorú mu poskytuje jeho komunita, je oslavovaný viac ako kedykoľvek predtým.
