Po rozvode s prvým manželom som si vyvinula rôzne komplexy. Neustále mi hovoril, že som škaredá, bezcenná a že ak tu nebude, nikto ma nebude mať rád. A ja som mu verila. Ale po rozvode – alebo skôr po jeho zrade – sa mi otvorili oči. Uvedomila som si, s kým som celé tie roky žila.
Kamaráti mi poradili, aby som sa zaregistroval na zoznamke – „aspoň ma to trochu rozptýli,“ povedali. Naozaj som neveril, že to pomôže, ale jedného dňa som sa konečne rozhodol to skúsiť.
A zrazu mi každý deň začali písať desiatky mužov: komplimenty, pozornosť, záujem. Cítila som sa nezvyčajne, ale potešene.
S jedným z nich som mala zvláštny rozhovor. Bol veľmi múdry, inteligentný a mal jemný zmysel pre humor. Hodiny sme si písali správy a ja som sa pristihla, ako čakám na jeho správy.
Jediné zvláštne bolo, že na jeho profile nebola fotka jeho tváre. Len náhodné zábery: niekedy očí, niekedy rúk, niekedy chrbta. Ale pôsobil tak úprimne, že som mu nevenovala žiadnu pozornosť.
O pár týždňov neskôr ma pozval von. Súhlasila som. Uvarila som večeru, obliekla sa, upratala byt – chcela som, aby všetko bolo perfektné. Keď zazvonil zvonček, srdce mi búšilo až v krku. Išla som otvoriť dvere… a vykríkla som od hrôzy. 😱😱
Na prahu stál brat môjho bývalého manžela. S kyticou kvetov.
„Prepáč, že som ti to nepovedal skôr,“ povedal potichu. „Myslel som si, že sa so mnou odmietneš rozprávať.“
„Čo tu robíš?“ vydýchla som a neverila vlastným očiam.
„Vždy som ťa miloval,“ sklopil zrak. „A bolelo ma sledovať, ako si ťa môj brat, ten idiot, nevážil, podvádzal ťa a zneužíval ťa. Teraz, keď si slobodný… možno sa nám niečo podarí?“
Stála som tam, bez slov, neschopná vydať ani slovo. Celé tie roky som si jeho pozornosť ani nevšimla. A teraz neviem, čo mám robiť – prestať sa s ním rozprávať alebo… dať mu šancu?
