Uprostred noci zistili, že pitbul, ktorého si práve adoptovali, žuje postieľku ich novonarodeného dieťaťa. Keď sa na dieťa pozreli bližšie a uvedomili si, čo pes urobil, začali plakať.
Rodina Robinsonovcov mala šesťročného chlapca a keď manželka otehotnela s ich druhým dieťaťom, rozhodli sa presťahovať do väčšieho domu na vidieku, kde plánovali založiť farmu. Pred kúpou domu nesmeli mať domáce zvieratá, pretože bývali v malom prenajatom byte. Teraz však s vlastným pozemkom boli nadšení, že si konečne zaobstarajú psa.
Navštívili niekoľko útulkov, počúvali príbehy o tom, ako sa tam každé zviera dostalo, a nakoniec narazili na plachého pitbula menom Benson.
Benson, žiaľ, prežil ťažký život. Dlhé roky ho využívali na psie zápasy a nakoniec ho opustili na ulici. Keď ho našli dobrovoľníci, úplne stratil dôveru v ľudí a ani nezdvihol hlavu. Po nejakom čase v útulku si ho adoptovala jedna rodina – ale toto šťastie trvalo len dva týždne. Rodina ho vrátila s tým, že je príliš nepriateľský.
Keď pani Robinsonová počula jeho príbeh, cítila, že mu musí dať lepší život. Adoptovali si Bensona a napriek jeho spočiatku zvláštnemu správaniu si rýchlo vytvoril puto s ich synom Mathiasom.
Keď sa dievčatko narodilo, Benson k nej neprejavoval nič iné ako lásku a náklonnosť.
Jednej noci však rodinu zobudilo hlasné štekanie z detskej izby. Vbehli dnu a videli Bensona žuť okraj postieľky. Najprv sa obávali najhoršieho a mysleli si, že chce dieťaťu ublížiť. Pravda však bola úplne opačná. Ukázalo sa, že dieťa prestalo dýchať a Benson sa k nej zúfalo snažil dostať.
Previezli ju do nemocnice, kde im lekári povedali, že keby ich Benson neupozornil, určite by zomrela. Našťastie prežila.
Pani Robinsonová si nikdy nepredstavovala, že Benson zachráni život jej dieťaťa… na oplátku za to, že bude zachránený jeho vlastný život.
