Slovenský umelecký svet zasiahla správa, ktorá opäť rozvírila hladinu verejnej mienky a ukázala odvrátenú stranu slávy. Známy herec Dušan Cinkota, ktorého diváci milujú pre jeho nezameniteľný hlas a talent, sa rozhodol pre mimoriadne odvážny krok. Vyšiel s pravdou von a otvorene priznal, že bojoval s démonom, ktorý ničí životy tisícom rodín – s patologickým hráčstvom. Namiesto pochopenia za úprimnosť sa však dočkal niečoho, čo pripomína moderný verejný lynch.
Dušan Cinkota sa nikdy netajil tým, že jeho život nebol prechádzkou ružovou záhradou. Po rokoch, kedy čelil vážnym problémom so zákonom a odpykal si trest, sa zdalo, že našiel svoj pokoj. Avšak tieň hazardu nad ním visel dlhšie, než si ktokoľvek dokázal predstaviť. Herec sa priznal, že v istom období svojho života prepadol herným automatom a rulete natoľko, že stratil kontrolu nad vlastným osudom. Situácia bola natoľko vážna, že musel pristúpiť k radikálnemu riešeniu. Sám od seba podal žiadosť o zápis do Registra vylúčených osôb, čím si dobrovoľne doživotne zakázal vstup do všetkých herní a kasín na Slovensku.
Tento akt osobnej zodpovednosti a snaha chrániť seba aj svoju rodinu pred ďalším pádom na dno však u časti verejnosti vyvolala nepochopiteľnú agresiu. Sociálne siete zaplavili komentáre plné žlče, výsmechu a odsúdenia. Ľudia, ktorí nikdy nestáli v jeho topánkach, mu vyčítajú minulosť a spochybňujú jeho úprimnosť. Atmosféra okolo herca zhustla natoľko, že sa k situácii musel opätovne vyjadriť. Cinkota neskrýva sklamanie z toho, ako kruto dokáže spoločnosť reagovať na človeka, ktorý sa snaží napraviť svoje chyby a otvorene o nich hovoriť, aby možno pomohol iným, ktorí bojujú s podobným osudom.
Jeho úprimná spoveď o tom, ako si sám na seba „uplietol bič“ v podobe úradného zákazu, mala byť inšpiráciou. Miesto toho sa stala terčom pre neprajníkov. Herec detailne opísal momenty, kedy si uvedomil, že hazard mu berie nielen peniaze, ale aj dušu a čas s blízkymi. Napriek tomu, že dnes žije usporiadaným životom a venuje sa práci a rodine, minulosť ho dobieha v podobe nenávistných útokov na internete. Je až mrazivé sledovať, s akou ľahkosťou dokážu anonymní diskutéri dehonestovať niekoho, kto našiel silu priznať si slabosť. Dušan Cinkota však zostáva verný svojmu presvedčeniu a aj cez túto nepríjemnú skúsenosť odkazuje, že pravda je jediná cesta, ako sa zbaviť vnútorných okov, bez ohľadu na to, aká krutá môže byť reakcia okolia.
