Slovenská hudobná scéna si nevie predstaviť väčšiu žijúcu legendu, než je Marcela Laiferová. Speváčka, ktorá nedávno oslávila svoje okrúhle osemdesiate narodeniny, sa pri príležitosti vydania svojej novej biografickej knihy s názvom Hrdá láska rozhodla prehovoriť o momentoch, ktoré mali zostať navždy skryté za oponou slávy. Jej život nebol len o svetlách reflektorov a potlesku vďačného publika, ale pripomínal skôr divokú jazdu na horskej dráhe, kde sa striedali vrcholy úspechu s tými najhlbšími pádmi do priepasti smútku a beznádeje.
Marcela Laiferová prešla v súkromí peklom, o akom mnohí fanúšikovia ani netušili. Jej prvé manželstvo skončilo katastrofálne a zanechalo v jej duši hlboké jazvy. Osud k nej však nebol milosrdný ani neskôr, keď musela pochovať dvoch milovaných mužov. Najviac ju zasiahla smrť manžela Jaroslava, ktorý zomrel nečakane na následky embólie len pár dní po operácii. Táto tragédia ju zastihla v čase, keď bola na vrchole popularity, no vo vnútri bola úplne zlomená. Práve v takýchto temných chvíľach, keď sa zdalo, že už niet úniku, sa ukázalo, kto sú jej skutoční priatelia z brandže.
Najväčšou oporou v najťažších časoch jej bola nezabudnuteľná Hana Zagorová. Laiferová s dojatím v hlase spomína na to, ako pohotovo a bez váhania zasiahla legendárna „Hanička Písnička“. Keď mala Marcela vážne životné problémy, Zagorová nenechala nič na náhodu. Okamžite zorganizovala tajné stretnutie so špičkovým odborníkom priamo u seba doma, aby slovenskej kolegyni pomohla nájsť cestu von z krízy. Zagorová podľa jej slov nebola len fenomenálnou umelkyňou, ale predovšetkým vzácnym človekom s obrovským srdcom, ktorý vedel kolegov úprimne pochváliť a podržať, čo v šoubiznise rozhodne nie je bežné.
V spomienkach osemdesiatročnej divy ožívajú aj ďalšie veľké mená. S Karlom Gottom ju spájalo rovnaké dátum narodenia a takmer identická hodina príchodu na svet. Laiferová priznala, že Karlovi rozumela aj bez slov a cítila jeho vnútorný boj medzi tým, čo chcel spievať on, a tým, čo si vyžadovalo publikum. Rovnako intenzívne spomína na Waldemara Matušku, ktorého považovala za neobyčajne prirodzeného a talentovaného umelca. Obdivovala jeho schopnosť vložiť váhu do každého jedného tónu. Hoci sa v priebehu rokov na scéne objavovali nové hviezdy ako Marika Gombitová, Laiferová nikdy nepociťovala zatrpknutosť. Pre ňu je skutočným meradlom kvality čas a to, že aj po ôsmich dekádach života stále koncertuje a teší sa prizni fanúšikov, je jasným dôkazom jej nezlomnej sily a profesionality.
