V slovenskom šoubiznise by sme len ťažko hľadali kontroverznejšiu a zároveň rešpektovanejšiu postavu, než je prísny kat a nekompromisný režisér Ján Ďurovčík. Muž, ktorý stojí za najúspešnejšími muzikálovými projektmi a ktorého meno vyvoláva u mladých talentov rešpekt aj poriadnu dávku strachu, sa tentoraz rozhodol prehovoriť o niečom, čo doteraz zostávalo skryté za oponou divadelných dosiek. S pocitom, ktorý by sme mohli nazvať úprimným sypaním si popola na hlavu, priznal, že jeho metódy niekedy zachádzajú až tam, kde začína skutočná bolesť a zúfalstvo.
Jeho povesť neúprosného perfekcionistu ho predchádza roky. Ďurovčík si nikdy nedával servítku pred ústa a jeho kritika v televíznych porotách či na skúškach bola často označovaná za brutálnu. Režisér teraz otvorene pripustil, že v zápale boja za absolútnu umeleckú dokonalosť neraz prekročil pomyselnú hranicu, ktorú by mal režisér vo vzťahu k hercom rešpektovať. Atmosféra v skúšobniach pod jeho taktovkou býva často nabitá elektrinou a emóciami, ktoré nie každý dokáže uniesť bez následkov na duši.
Ján Ďurovčík bez okolkov vyhlásil, že svojím prístupom rozplakal už celé zástupy herečiek. Neboli to pritom len nejaké nevinné slzy z únavy, ale často hlboké emočné vypätie vyvolané jeho neutíchajúcim tlakom na výkon. Podľa jeho slov sa v procese tvorby stávalo, že na kolegov kládol nároky, ktoré boli na hrane ľudských možností. Umelec si uvedomuje, že jeho túžba po svetovej kvalite slovenských produkcií si vybrala svoju daň v podobe narušených vzťahov a momentov, kedy sa hrdé ženy pred ním zosypali.
V momente sebareflexie Ďurovčík naznačil, že hoci sú jeho výsledky neodškriepiteľné a vypredávajú sály po celom svete, ľudský faktor bol občas potlačený do úzadia. Cesta za potleskom divákov bola dláždená tvrdými slovami a konfliktmi, ktoré v mnohých umelkyniach zanechali horkú pachuť. Režisér sa však neobhajuje, jednoducho konštatuje fakt, že v hľadaní pravdy na javisku sa neštíti použiť aj tie najostrejšie nástroje, hoci vie, že tým niekedy zasahuje priamo do srdca svojich zverencov. Táto úprimná spoveď muža s oceľovým pohľadom ukazuje, že aj on vníma jazvy, ktoré jeho réžia na ľuďoch zanecháva.
