Uplynulo už viac ako tridsať dlhých mesiacov od chvíle, kedy hudobný svet navždy opustila legendárna speváčka Hana Zagorová. Napriek tomu diváci v zaplnenej pražskej O2 arene pred pár dňami neverili vlastným očiam a mnohí nedokázali udržať slzy dojatia, keď sa slávna umelkyňa opäť zjavila priamo na pódiu. Tento dychberúci a vizuálne priam šokujúci moment sa podarilo zrealizovať počas veľkolepého narodeninového koncertu jej milovaného manžela Štefana Margitu, ktorý oslavoval svoje okrúhle sedemdesiate narodeniny. Práve vďaka vymoženostiam najmodernejšej súčasnej technológie mohla jeho zosnulá manželka vstať z mŕtvych a zaspievať pred tisíckami verných priaznivcov. Hoci jej verný hlas a typické gestá boli absolútne identické s originálom, samotné trojrozmerné telo, ktoré sa vznášalo vo svetle reflektorov, v skutočnosti patrilo úplne inej žene. Celé tajomstvo zložitej technologickej ilúzie bolo konečne odhalené a verejnosť spoznala identitu slovenskému aj českému divákovi dobre známej herečky, ktorá sa stala fyzickou predlohou pre tento miliónový digitálny prízrak.
Za vytvorením vizuálneho klonu stála nesmierne zložitá laserová technológia 3D hologramu, ktorej finančné náklady sa vyšplhali do astronomických výšok a stáli milióny korún. Celá táto tajná operácia začala naberať reálne kontúry už na začiatku tohto roka, kedy zdrvený vdovec Štefan Margita osobne oslovil slávnu herečku Janu Švandovú. Podľa informácií ho k tomuto kroku inšpirovala staršia fotografia, na ktorej mu Švandová svojím zjavom mimoriadne pripomínala jeho milovanú zosnulú manželku Haničku. Známa herečka, ktorú si televízni diváci pamätajú napríklad zo seriálov Pojišťovna štěstí alebo Jedna rodina, mala spočiatku obrovské pochybnosti a ponuku kvôli rešpektu voči zosnulej legende odmietala s tým, že sa na ňu vôbec nepodobá. Operný spevák však vytrvalo naliehal, aby to aspoň skúsila, a tak napokon súhlasila, čím sa odštartoval náročný dvojmesačný proces plný utajovania a tvrdej driny.
Celá premena prebiehala v absolútnej tajnosti priamo v byte, kde Štefan Margita prežil spoločné roky života s Hanou Zagorovou. Na mieste už čakal špičkový tím zložený z fotografov a profesionálnych maskérok, pričom pre potreby nakrúcania bolo pripravených niekoľko pôvodných speváčkiných šiat a paruk. Profesionálom sa nakoniec podarilo vybrať paruku, ktorá sadla priam dokonale, pôvodné oblečenie bolo potrebné na tele herečky tesne utiahnuť, keďže jej bolo príliš veľké, a po aplikácii precízneho mejkapu sa mohlo začať s detailným fotením. Výsledné snímky tak dokonale maskovali skutočnú identitu, že samotná Jana Švandová na nich nevidela seba, ale vernú kópiu speváčky, z čoho bolo nadšené aj technologické štúdio zabezpečujúce výrobu hologramu.
Následne však nastalo obdobie, ktoré sama herečka opísala ako menšie peklo, pretože sa musela detailne naučiť choreografiu a pohyby k dvom konkrétnym piesňam, ktorými boli hity Já nemám strach a Anděl strážný. Keďže k týmto skladbám neexistoval žiadny videozáznam, ktorý by sa dal použiť ako priama predloha, musela dlhé hodiny pred zrkadlom poctivo nacvičovať typické pohyby a gestá zosnulej hviezdy z úplne iných archívnych materiálov. Počas samotného natáčania v technologickom štúdiu bolo najnáročnejšou úlohou presne sa synchrónne trafiť do playbacku pier Hany Zagorovej, čo sa mnohokrát nepodarilo a celá pieseň sa musela zakaždým natáčať úplne odznova, keďže technológia neumožňovala spájať záznam po malých kúskoch. Výsledný trojrozmerný model prešiel rukami tímu expertov, ktorí z Jany Švandovej digitálne prevzali celé telo, pohyby aj hlavu, no pôvodný obličaj nahradili vernou tvárou zosnulej speváčky. Až do samotného momentu odhalenia v O2 arene nikto z prítomných divákov netušil, že dojaté slzy v hľadisku v skutočnosti patria utajenej herečke v zákulisí.
