Bratislava sa ponorila do obrovského smútku, aký hlavné mesto už veľmi dlho nezažilo. Ulice, ktoré inokedy žijú bujarým futbalovým ruchom, tentoraz ovládlo mrazivé ticho striedané s hlasnými prejavmi neutíchajúcej bolesti. Skupina najvernejších fanúšikov bratislavského Slovana sa totiž zišla, aby odprevadila na poslednej ceste svojho milovaného brata zo zábradlia, verného kamaráta a muža, ktorý pre klub dýchal do posledného dychu. Rozlúčka to bola presne taká, aký bol aj jeho samotný život – divoká, vášnivá, neskutočne hlasná a plná nespútanej energie. Chlapi s tvrdými päsťami a drsným výrazom v tvári neskrývali slzy, ktoré sa im potokom valili po lícach, keď spoločne spievali tie najznámejšie chorály. Atmosféru dotvárala masívna pyrotechnika, ktorá premenila popoludňajšiu oblohu na horiace peklo. Červené a biele svetlá zaplavili okolie a dym stúpal vysoko k nebu ako symbolický pozdrav do futbalového neba.
Každý prítomný v tej chvíli cítil, že odchádza niekto, koho miesto na štadióne zostane už navždy prázdne a jeho absencia bude na každom ďalšom zápase neuveriteľne bolieť. Tento človek bol totiž v belasej komunite absolútnym unikátom. Nebol to len obyčajný divák v hľadisku, bol to motor celej tribúny a človek s obrovským srdcom, ktorý dokázal spájať ľudí okolo seba. Kamaráti na neho spomínajú ako na niekoho, kto nikdy neodmietol pomoc a pre úspech svojho tímu a blízkych by obetoval aj to posledné. Práve táto jeho bezhraničná vernosť, neskutočná charizma a ľudskosť z neho urobili legendu ešte počas jeho života. Keď rakva klesala do zeme, chorály zosilneli natoľko, až behal mráz po chrbte. Belasá rodina dokázala, že na svojich hrdinov nikdy nezabúda, a hoci tento mladý život vyhasol príliš skoro, jeho odkaz bude na tribúnach žiť navždy.
Посмотреть эту публикацию в Instagram
