Bratislavské krematórium sa v utorok popoludní zaplnilo tichým žiaľom a spomienkami, ktoré zostanú vryté do sŕdc všetkých prítomných. Hokejové Slovensko sa navždy lúčilo s legendárnym Milanom Kuželom, mužom, ktorý svojou osobnosťou, nezlomným charakterom a kapitánskou páskou na hrudi definoval zlatú éru bratislavského hokeja. Ikona Slovana, ktorá len nedávno oslávila osemdesiate narodeniny, opustila tento svet nečakane a príliš skoro, zanechajúc za sebou hlbokú prázdnotu nielen v rodinnom kruhu, ale aj v radoch svojich niekdajších spoluhráčov a verných fanúšikov.
Posledné zbohom prišli vzdať skutočné esá československého hokeja. Medzi smútočnými hosťami nechýbal ani hviezdny Peter Šťastný, ktorého prítomnosť len podčiarkla vážnosť situácie a úctu, ktorú k zosnulému obrancovi všetci cítili. Atmosféra v sále bola ťažká, naplnená spomienkami na časy, keď Milan Kužela na ľade velil nielen svojim výkonom, ale predovšetkým autoritou, ktorú si získal bez kriku a zbytočných rečí. V hokejových kruhoch prezývaný „Sliepka“ bol nielen pilierom obrany, ale aj vzorom čestnosti, ktorý v sezóne 1978/79 doviedol Slovan k historickému titulu majstra Československa.
Do poslednej rozlúčky sa zapojili aj ďalšie legendárne tváre ako Jozef Bukovinský, Ivan Černý, Róbert Pukalovič, Pavol Norovský či Július Šupler. Každý z nich niesol v srdci iný príbeh, iné gesto, iný moment, ktorý ich s Milanom spájal. Marián Bezák, ktorý počas obradu predniesol dojímavý príhovor, pripomenul jeho obrovský prínos pre tím a nesmierny rešpekt, ktorý požíval u mladých aj starších hráčov. Vzácnym svedectvom bol aj spomienkový odkaz Ľubomíra Pokoviča, ktorý si s vďačnosťou vybavoval momenty, keď mu Milan ako skúsený mentor trpezlivo pomáhal v jeho začiatkoch v seniorskom hokeji.
Ešte pred pár týždňami sa pritom zdalo, že Milan Kužela, napriek zdravotným komplikáciám spojeným s vertigom, ktoré ho v posledných rokoch držali ďaleko od štadiónov, si užíva pokoj v záhrade na Zlatých pieskoch. Správa o jeho náhlom odchode, ktorá zasiahla hokejovú verejnosť koncom mája, prišla ako blesk z jasného neba. Počas samotného obradu, keď sa sálou po príhovore niesol dlhý a úprimný aplauz, bolo jasné, že odišiel nielen veľký hokejista, ale predovšetkým výnimočný človek, ktorého odkaz bude v bratislavskom hokeji rezonovať ešte dlhé roky.
