V hokejovom zákulisí sa o brankároch dlhé roky šíria legendy. Traduje sa, že táto špecifická skupina hráčov žije vo svojom vlastnom, uzavretom svete, ktorý je pre bežných smrteľníkov často nepochopiteľný. Svoje o tom vie aj bývalý slovenský obranca Boris Valábik. Ten si v jednej zo zábavných televíznych relácií zaspomínal na časy, keď v zámorskej NHL obliekal dres Atlanty Thrashers a zdieľal kabínu s fínskym gólmanom Karim Lehtonenom. Spomienky na tohto mimoriadne talentovaného, no svojského muža v maske, zostávajú v jeho pamäti dodnes veľmi živé.
Kari Lehtonen bol svojho času v NHL skutočným fenoménom. Ako historicky najvyššie draftovaný európsky brankár, ktorého si Atlanta vybrala v roku 2002 z druhého miesta, mal na svojich pleciach obrovský tlak. Fanúšikovia si ho však pamätajú aj pre jeho nezameniteľný štýl mimo ľadu. Lehtonen miloval popkultúru a túto svoju záľubu hrdo prezentoval na svojich brankárskych maskách. Či už išlo o kultový seriál Prison Break, Jokera z Temného rytiera, Optimusa Primea alebo legendárneho Tupaca Shakura, jeho prilba bola vždy umeleckým dielom.
Napriek jeho nespornému talentu a famóznym výkonom, ktoré často privádzali súperov do hlbokého zúfalstva, mal fínsky brankár jednu stránku, ktorú jeho spoluhráči vnímali s dávkou rešpektu i obáv. Valábik priznal, že deň zápasu bol v prípade Lehtonena niečím, čomu sa ostatní v šatni radšej vyhýbali. Boris, ktorý si doteraz s úsmevom vybavuje Fínovu povestnú flegmatickosť aj slabosť pre nezdravé maškrty, totiž v relácii Rozum v hrsti odhalil skutočne bizarné detaily.
„Neviem, či to bol rituál, rutina, alebo nejaká forma psychickej poruchy,“ začal svoje rozprávanie dnes už televízny expert Valábik. Z jeho slov je cítiť, že ani po rokoch nedokáže celkom pochopiť, čo sa vtedy v hlave jeho spoluhráča odohrávalo. „V deň zápasu som sa mu jednoducho nemohol prihovoriť. Keby som sa o to pokúsil, bol by na mňa poriadne nevrlý,“ priznal úprimne. Pre Borisa bolo nepochopiteľné, ako dokázal Fín udržať koncentráciu na vrcholný športový výkon už od ôsmej hodiny ráno, hoci úvodné buly bolo naplánované až na večernú siedmu hodinu. Tento nekonečný psychický proces pred samotným zápasom bol pre všetkých naokolo takmer neúnosný a potvrdil, že brankári sú naozaj celkom iná sorta ľudí.
Lehtonen pritom v NHL zanechal výraznú stopu. Počas 14 sezón, ktoré strávil v dresoch Atlanty a Dallasu Stars, odchytal stovky zápasov a zbieral úspechy, akými sú bronz zo zimnej olympiády v roku 2014 či striebro z majstrovstiev sveta. Bol to gólman, ktorý vedel prekvapiť nielen zákrokmi, ale aj svojou ofenzívnou podporou – na konte mal 28 asistencií. Stal sa dokonca aj historickou súčasťou kariéry Connora McDavida, keďže práve on bol brankárom, ktorému táto hviezda strelila svoj prvý gól v profilige. Napriek všetkej tej sláve však zostáva v spomienkach Borisa Valábika predovšetkým ten muž, ktorého bolo v deň zápasu lepšie neosloviť, ak ste si chceli udržať pokoj v kabíne.
