Slovenský hokejový brankár Adam Gajan má za sebou sezónu, ktorá by pokojne vydala za tri bežné roky. Cesta od náročných začiatkov v zámorskej univerzitnej lige NCAA až po žiariace svetlá olympijského turnaja v Miláne a seniorského šampionátu nebola vôbec prechádzkou ružovou záhradou. Gajan musel čeliť nielen špičkovým súperom, ale aj obrovskému tlaku, zraneniam a nekonečnému kolobehu letov medzi dvoma kontinentmi. Dnes už s odstupom času otvorene hovorí o tom, čo všetko musel obetovať, aby sa priblížil k svojmu životnému snu – dresu v elitnej NHL.
Začiatky na univerzite boli všetko, len nie ideálne. Gajan priznal, že bojoval s bolestivým zranením a spočiatku sa trápil. V konkurencii, kde je každý brankár elitným talentom, boli pochybnosti prirodzené. Napriek tomu sa dokázal pozviechať, chytiť šancu za pačesy a po desiatich zápasoch prišiel telefonát od trénera Gadowského, ktorý všetko zmenil. Pozvánka na prestížny Spengler Cup bola prvým veľkým zadosťučinením. Gajan tam nastúpil ako jednotka a fantastickými výkonmi doviedol svoj tím až do finále. Práve toto podujatie sa stalo kľúčovým odrazovým mostíkom pre jeho kariéru.
Olympijská skúsenosť v Miláne bola pre mladého Slováka niečím výnimočným, hoci na turnaji figuroval ako tretí brankár. Keď mu volal tréner Ján Lašák, najprv si z neho vystrelil a predstieral, že sa do nominácie nedostal. Gajan však vedel, že za svojou tvrdou prácou si stojí. Aj keď nedostal priamo v zápasoch šancu chytať, nasával atmosféru medzi najlepšími športovcami planéty. Podpichovanie trénera Lašáka, že je neustále pripravený naskočiť do akcie, bolo len prejavom jeho nesmiernej túžby ukázať sa na ľade.
Zaujímavým fenoménom tejto sezóny bol aj nečakaný nárast času stráveného s rodičmi. Kvôli častým presunom medzi USA a Európou sa paradoxne vídali častejšie ako počas iných rokov. Rodičia si z tohto cestovateľského maratónu dokonca robili žarty, keďže boli zvyknutí na dlhé odlúčenie od augusta až do mája. Tentokrát však syna navštívili v USA a sprevádzali ho aj na Spengler Cupe, čo bola pre rodinu vzácna chvíľa uprostred hektického kolotoča.
Vrcholom sezóny boli majstrovstvá sveta, kde Gajan musel ukázať mentálnu odolnosť. O svojom štarte proti Taliansku sa dozvedel len pol hodinu pred odchodom na štadión. Neskôr prišiel ťažký zápas proti Slovinsku, v ktorom inkasoval štyri góly. Gajan však nespanikáril. Po analýze videa s trénerom Kosom zistil, že viaceré góly boli výsledkom situácií, ktoré nedokázal ovplyvniť, a v kľúčových momentoch bol oporou tímu, čo potvrdil aj úspešne zvládnutými samostatnými nájazdmi.
Aktuálne sa už plne sústredí na AHL. Podpísal profesionálnu zmluvu a presun do Rockfordu bol bleskový – po poslednom zápase v NCAA cestoval šesť hodín autom, aby stihol ranný tréning. Gajan si uvedomuje, že brankárska kariéra je nevyspytateľná. Na 99 percent bude pokračovať v Rockforde, no všetko závisí od situácie v Chicagu. Ak sa niekto zraní alebo ochorie, dvere do NHL sa môžu otvoriť kedykoľvek. Mladý brankár zostáva realistom, no zároveň je pripravený na každú výzvu, ktorú mu zámorský hokej pripraví.
