Utorok 2. decembra 2025 sa navždy vryl do pamäti známej hokejovej rodiny ako čierny deň, na ktorý by najradšej všetci zabudli. Život mladého hokejového talentu Romana Kukumberga mladšieho sa v skorých ranných hodinách po autonehode na ceste medzi Kvetoslavovom a Šamorínom ocitol na tenkom vlásku. Dnes, s odstupom pol roka, sa otec Roman a jeho syn odhodlali prehovoriť o traumatických chvíľach, ktoré otriasli ich svetom a zmenili pohľad na všetko, čo dovtedy považovali za samozrejmosť.
Starší z rodinnej dvojice, bývalý úspešný hokejista a tréner, dodnes nedokáže o týchto momentoch rozprávať bez pohnutia. Spomienka na to, ako sa mu syn ráno nehlásil na telefóne, je stále mrazivá. Krutú pravdu sa dozvedel počas trénerského mítingu v kabíne hokejovej Trnavy, keď ho z porady vyviedol Michel Miklík a oznámil mu zdrvujúcu správu. Nasledovali okamihy čistého chaosu, strachu a zúfalých pokusov získať akékoľvek informácie o zdravotnom stave svojho dieťaťa.
V médiách sa vtedy šírili rôzne dohady, mnohé z nich boli absolútne nepravdivé. Špekulácie o čelnej zrážke, či o tom, že v aute mal sedieť s viacerými pasažiermi, otec rázne vyvracia. Roman bol v požičanom aute úplne sám. Nasledujúce týždne boli pre rodinu neskutočným peklom. Každodenné návštevy na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde bojovali o synovo prežitie, sa stali ich novou, bolestivou realitou. Otec spomína na bezsenné noci, počas ktorých s hrôzou čakal na každý jeden telefonát z neznámeho čísla v obave, že príde tá najhoršia správa.
Odborníci boli opatrní a jasné vyhliadky na zotavenie neexistovali. Najväčšiu hrozbu predstavovalo zranenie mozgu, pri ktorom nikto nedokázal predpovedať, čo prinesie nasledujúci deň. Rodina žila v neustálom strachu z trvalých následkov, dokonca aj z možnej bdelej kómy. Všetci sa však zomkli, od lekárov a sestričiek až po vedenie Slovana Bratislava, ktoré počas celej rekonvalescencie stálo pri nich a mladému hokejistovi držalo miesto v kabíne.
Dnes je už Roman mladší z najhoršieho vonku. Zázračné uzdravenie, ku ktorému prispela aj intenzívna fyzioterapia, mu umožnilo odložiť invalidný vozík. Hoci cesta k návratu na ľad ostáva veľkým otáznikom, jeho pokroky sú nezvratným dôkazom obrovskej vôle a sily, ktorú získal vďaka športu. Zaujímavým detailom, ktorý po nehode ostal, je fakt, že mladý hokejista sa akoby prerobil na ľaváka. Teraz ho čaká dlhý proces „cibrenia“ mozgu, čítania a neustáleho pohybu, ktorý rozhodne o jeho ďalšej budúcnosti.
