Ubehlo presne pol roka od chvíle, kedy slovenské umelecké nebo navždy opustila nezabudnuteľná Oľga Feldeková. Jej odchod zanechal v radoch rodiny, priateľov, ale aj širokej verejnosti obrovskú prázdnotu, ktorú dodnes nedokáže vyplniť ani čas. Pre jej dcéru Katku Feldekovú je toto obdobie neustálym procesom vyrovnávania sa s krutou realitou. Spomienky na mamu, ktorá bola pre ňu nielen rodičom, ale aj najväčšou životnou oporou a inšpiráciou, sú stále nesmierne živé a bolestivé.
Katka sa s verejnosťou podelila o svoje pocity, ktoré sú plné hlbokého smútku, ale aj lásky, ktorá nepozná hraníc. Jej slová, ktoré zazneli po šiestich mesiacoch od tragickej straty, sú mrazivé a zároveň neuveriteľne ľudské. Priznala, že hoci fyzická prítomnosť jej mamy sa vytratila, jej duch zostáva v rodinnom kruhu naďalej prítomný. Katka dokonca opísala intímny moment, kedy má pocit, akoby mamu stále počula. Nie je to však žiaden nadprirodzený úkaz, ale ozvena spoločných debát, humoru a životných lekcií, ktoré sa jej vryli do pamäti.
Sama Katka priznala, že smútok má tisíc podôb. Niektoré dni sú ľahšie, iné sa nesú v znamení ťažoby, ktorá sa len veľmi ťažko opisuje slovami. Oľga Feldeková bola známa svojim špecifickým pohľadom na svet, svojským humorom a mimoriadnou empatiou. Práve tieto vlastnosti Katke chýbajú najviac. V spomienkach sa často vracia do momentov, kedy spolu sedávali pri čaji alebo sa zhovárali o každodennostiach, ktoré vtedy považovali za banálne, no dnes majú cenu zlata.
Tieto mesiace boli pre rodinu skúškou, akú nikto z nich nechcel podstúpiť. Katka však v sebe našla silu zdieľať aj tú krehkú stránku svojho vnútra, čím mnohým ukázala, že ani známe osobnosti nie sú imúnne voči bolesti z odchodu najbližších. Každý jeden deň je pre ňu cestou, na ktorej sa učí žiť v novom svete bez svojej mamy, no s vedomím, že všetko, čo ju Oľga naučila, v nej žije ďalej. Ľudia, ktorí obdivovali tvorbu a osobnosť Oľgy Feldekovej, ostali po týchto úprimných slovách dojatí. Katkino priznanie nie je len spomienkou na zosnulú matku, ale aj silným odkazom o tom, aké dôležité je vážiť si každú chvíľu s tými, ktorých milujeme. Táto spoveď je pripomienkou, že hoci človek odíde, jeho odtlačok v dušiach blízkych ostáva navždy vyrytý ako nezmazateľná stopa.
