Uprostred historických kulís preniká na povrch niečo veľkolepé a diváci sa už teraz nevedia dočkať chvíle, kedy sa tento jedinečný vizuálny zážitok dostane na filmové plátna. Režisérka Mariana Čengel Solčanská sa opäť pustila do ambiciózneho projektu, ktorý vyvoláva obrovské emócie a otvára hlboké rany našej vlastnej minulosti. Svetlo sveta čoskoro uzrie nový slovenský veľkofilm s názvom Autobus do Vlčích dier. Tento historický filmový klenot sa vracia do turbulentného obdobia Slovenského národného povstania, aby divákom vyrozprával doteraz málo známu, no o to fascinujúcejšiu kapitolu z našich národných dejín.
Celý dej ambiciózneho filmu sa krúti okolo nezlomnej umeleckej odvahy a zameriava sa na legendárnu osobnosť, ktorou bol Andrej Bagar. Práve on stál pri zrode unikátnej putovnej divadelnej skupiny, známej ako Frontové divadlo. Tento jedinečný umelecký súbor vznikol priamo počas zúriacej druhej svetovej vojny, kedy sa skupina odvážnych tvorcov rozhodla riskovať všetko. Putovali priamo v povstaleckom území a prinášali kultúru tam, kde duneli zbrane a kde strach ovládal každodennú realitu. Film chce verejnosti naliehavo pripomenúť, že slovenské umenie, kinematografia a divadelníctvo sa nerodili v žiadnom pokojnom a idylickom období, ale uprostred krvavého konfliktu, kedy hrdinstvo znamenalo viac ako samotný život.
Prvé ostré klapky tohto očakávaného kinohitu už padli a filmový štáb sa rozložil v malebnej a historickej Nitre. Práve toto mesto pod Zoborom sa stalo jednou z prvých a najdôležitejších lokalít, kde sa celý príbeh začal formovať priamo v teréne za asistencie obrovského a profesionálneho štábu. Voľba mesta nebola vôbec náhodná, keďže meno Andreja Bagara je s Nitrou a tamojším Divadlom Andreja Bagara spojené už celé dlhé desaťročia. Atmosféra historického centra v tesnej blízkosti starobylého nitrianskeho hradu poskytla tvorcom dokonalú a prirodzenú kulisu, ktorá nepotrebovala takmer žiadne umelé zásahy, aby dokonale zrkadlila atmosféru minulého storočia.
Filmový štáb počas tridsiatich plánovaných natáčacích dní nenecháva nič na náhodu a premieňa známe nitrianske lokality na nepoznanie. Kamery bzučali na kultovom Pribinovom námestí, v priestoroch vzácnej Diecéznej knižnice, na tajuplnej Samovej ulici, priamo pred Kluchovým palácom a autentické zábery vznikali aj v priestoroch Slovenského poľnohospodárskeho múzea. Aby bol vizuálny dojem z vojnových rokov stopercentný a divákovi prebehol mráz po chrbte, museli filmári siahnuť po najmodernejšej technike. Na pľaci sa simulovalo husté sychravé počasie, umelá hmla a zložité zatieňovanie priestoru, čím sa dosiahla mrazivo autentická atmosféra neistoty a vojnového napätia. Príbeh hovorí o ľuďoch, ktorí v sebe našli silu tvoriť v momente, kedy sa svet okolo nich rúcal, a ich silné osudy nenechajú v kine ani jedno oko suché.
