Dominik Hrbatý, niekdajšia ikona slovenského tenisu a muž, ktorý nikdy nechodil okolo horúcej kaše, prehovoril o stave nášho športu tak otvorene, až z toho mrazí. Jeho slová sú drsnou fackou do tváre všetkým, ktorí sa tvárili, že sa nič nedeje. Bývalý úspešný reprezentant neskrýva frustráciu a otvorene priznáva, že v porovnaní s našimi západnými susedmi sme sa ocitli na vedľajšej koľaji, odkiaľ sa cesta späť hľadá len veľmi ťažko.
Hrbatý poukazuje na jeden zásadný rozdiel, ktorý mení pravidlá hry. Kým v Česku dokázali vybudovať a udržať fungujúcu pyramídu, u nás sme dovolili, aby všetko, čo sa budovalo roky, pomaly, ale isto zaniklo. Táto pyramída, o ktorej Dominik hovorí, nie je len abstraktný pojem. Je to pevný systém, v ktorom majú mladé talenty jasne vytýčenú cestu, podporu a najmä motiváciu napredovať. V Česku vedia, ako vychovať novú generáciu šampiónov, a výsledky, ktoré vidíme na kurtoch po celom svete, sú toho jasným dôkazom. My sme sa však podľa Hrbatého zasekli v minulosti, neschopní inovovať alebo aspoň udržať úroveň, na ktorú sme boli kedysi hrdí.
Bývalý tenista bez servítky konštatuje, že situácia je kritická. Hovorí o tom, že sa s Čechmi jednoducho nemôžeme porovnávať, pretože zatiaľ čo oni stúpajú po rebríčku profesionality a výsledkov, my sa prepadáme do priemeru. Hrbatého slová sú o to bolestivejšie, že prichádzajú od človeka, ktorý pre slovenský tenis obetoval celú svoju kariéru a na kurte nechal vždy všetko. Jeho pohľad na vec nie je len kritikou funkcionárov alebo systému, je to úprimné volanie o pomoc, ktoré by malo zobudiť všetkých zainteresovaných.
Tento úpadok nie je podľa Dominika náhodný. Je to dlhodobý proces, počas ktorého sa u nás zanedbalo všetko podstatné. Kým sa svet okolo nás zmenil, my sme zostali stáť na mieste a verili, že minulé úspechy nám zabezpečia budúcnosť. Realita je však krutá a facka, ktorú nám dáva súčasný stav, je čoraz hlasnejšia. Hrbatý sa nebojí pomenovať veci pravými menami a jeho úprimnosť je v dnešnom športovom svete, kde sa mnohí radšej vyhýbajú konfrontácii, osviežujúca, hoci nesmierne pesimistická. Je to varovanie, ktoré prichádza možno v hodine dvanástej, no otázkou zostáva, či je vôbec ešte niekto ochotný počúvať.
