Slávny spisovateľ, textár a cestovateľ Boris Filan je známy svojím racionálnym prístupom k svetu, no aj on narazil na hranice poznania, ktoré veda zatiaľ nedokáže uspokojivo vysvetliť. Vo svojich spomienkach sa často vracia k momentom, ktoré boli natoľko intenzívne a nepochopiteľné, že sa vryli hlboko do jeho pamäti ako nezmazateľná stopa. Nešlo o žiadne opojné stavy, únavu či bujnú fantáziu, ale o skutočnú, fyzickú prítomnosť niečoho, čo by sa dalo nazvať nadprirodzeným úkazom. Táto skúsenosť ho zastihla nepripraveného a dodnes o nej hovorí s rešpektom, aký si zaslúži niečo, čo presahuje bežné ľudské chápanie reality.
Všetko sa to odohralo v prostredí, kde by človek nečakal nič neobvyklé, no práve tam sa zrazu ocitol zoči-voči niečomu, čo popieralo fyzikálne zákony. Filan opisuje, že v tej chvíli úplne presne vedel, že to, čo vidí, nie je výplod jeho chorej mysle ani následok prepracovania. Bolo to niečo konkrétne, hmatateľné svojou prítomnosťou, niečo, čo tam jednoducho stálo a pozorovalo ho. V tých sekundách sa zastavil čas a okolitý svet stratil svoj zmysel, pretože všetka pozornosť sa upriamila na túto nepochopiteľnú zjavenú bytosť. Bolo to stretnutie dvoch svetov, ktoré sa na okamih prepojili v jednej tichej, až mrazivej chvíli.
Tento zážitok Borisa Filana zasiahol o to viac, že sám seba považuje za človeka, ktorý potrebuje logické argumenty. Keď sa však spätne pozerá na túto udalosť, odmieta akékoľvek zľahčovanie či hľadanie vedeckých vysvetlení v zmysle halucinácií. Bol pri plnom vedomí a vnímal každý detail scény, ktorá sa pred ním odohrávala. Spomienka na túto udalosť v ňom pretrváva ako varovanie, že svet okolo nás je oveľa komplexnejší a tajuplnejší, než si bežne pripúšťame počas našich uponáhľaných dní. Pre mnohých by takýto zážitok znamenal strach, no pre Filana sa stal fascinujúcim mementom, ktoré ho učí pokore pred silami, ktoré nedokážeme pomenovať ani ovládať.
Aj po rokoch, keď o tom rozpráva, mu v hlase cítiť zvláštny pokoj kombinovaný s rešpektom k neznámemu. Nie je to človek, ktorý by sa chcel predvádzať historkami o strašidlách, a práve preto pôsobí jeho rozprávanie tak autenticky. Je to hlboká osobná pravda muža, ktorý videl niečo, čo ostatní prehliadajú. Táto príhoda nám pripomína, že za závojom bežnej reality sa skrývajú tajomstvá, ktoré čakajú na to, aby boli objavené, alebo možno len na to, aby nás na okamih vyviedli z miery a pripomenuli nám, že v tomto vesmíre rozhodne nie sme sami.
