Atmosféra v obci Ďurkov bola v utorok popoludní doslova ťaživá a naplnená hlbokým smútkom, ktorý sa dal krájať. Stovky ľudí sa zišli, aby dali posledné zbohom výraznej postave rómskej hudobnej scény, Jozkovi Kukymu. Jeho náhly odchod vo veku tridsať rokov zasiahol nielen jeho najbližšiu rodinu, ale aj obrovskú komunitu fanúšikov, ktorí si jeho tvorbu a bezprostrednú povahu zamilovali. Pohrebný sprievod sa tiahol obcou ako nekonečný prúd bolesti, pričom každý jeden krok bol sprevádzaný tichými vzlykmi a spomienkami na umelca, ktorého život vyhasol príliš skoro.
Najviac pozornosti a súcitu všetkých prítomných si bezpochyby získala jeho priateľka, ktorá sa s obrovským žiaľom v srdci prišla rozlúčiť so svojou životnou láskou. Jej príchod na miesto posledného odpočinku bol plný emócií, ktoré sa nedali prehliadnuť. Oblečená v smútočných šatách, so sklonenou hlavou a očami plnými sĺz, kráčala uličkou pomedzi stovky smútiacich hostí. Bolo vidieť, že každý jeden moment na tomto mieste je pre ňu nesmierne bolestivý a náročný. Jej krehkosť a očividná bolesť zasiahli každého, kto mal možnosť vidieť ju v týchto ťažkých chvíľach, keď sa musela navždy rozlúčiť s mužom, s ktorým plánovala spoločnú budúcnosť.
Okrem rodiny a najbližších priateľov prišli vzdať úctu Jozkovi Kukymu aj mnohí kolegovia z hudobnej branže, ktorí na neho spomínali ako na človeka s obrovským srdcom a neutíchajúcim optimizmom. Hudba, ktorá ho počas života definovala, bola prítomná aj na jeho poslednej ceste, pričom mnohí z prítomných nedokázali zastaviť potoky sĺz, keď zazneli melódie, ktoré mal nebohý umelec tak nesmierne rád. Celá obec Ďurkov bola svedkom mimoriadne dojímavej rozlúčky, aká sa nevidí každý deň. Smútok bol umocnený vedomím, že talentovaný mladý muž odišiel v čase, keď mal pred sebou ešte celý život a množstvo nesplnených snov.
Davy ľudí, ktoré zaplnili priestor okolo cintorína, jasne vypovedali o tom, aký veľký vplyv mal Jozko Kuky na svoje okolie. Ľudia prichádzali s vencami, kvetmi a sviečkami, ktoré vytvorili doslova more svetiel na jeho hrobe. Táto strata je pre mnohých stále nepochopiteľná a ťažko spracovateľná. Zatiaľ čo sa rakva pomaly spúšťala do zeme, ozýval sa plač, ktorý sa niesol celým okolím, a symbolizoval nezvratnosť tohto smutného dňa. Jozko Kuky zostáva v srdciach tých, ktorí ho mali radi, ako nezabudnuteľný umelec a človek, ktorého prítomnosť na tomto svete zanechala hlbokú stopu. Jeho priateľka, ktorá stála v prvom rade, zostáva po celý čas symbolom nesmiernej straty, ktorú po sebe zanechal tento predčasný odchod.
